SSD disky sú v súčasnosti doménou extrémne výkonných stolových počítačov a elitných pracovných notebookov. Oproti mechanickým HDD diskom ponúkajú rádovo nižšie odozvy, vyššiu rýchlosť čítania a nižšiu spotrebu. Majú ale dva hlavné nedostatky.


Pevné disky bez pohyblivých častí sú mnohonásobne drahšie a vysoký počet zápisov ich pomaly ničí. Výrobcovia sa hlavne s druhým nedostatkom snažia vysporiadať rôznymi spôsobmi. Najnovšie SSD disky sú odolnejšie a inteligentné riadenie zabezpečuje, že sa opotrebovanosť jednotlivých „buniek“ rozkladá na celý disk.

Pokles ceny zabezpečuje trh, no vzhľadom k rastu hustoty zápisu na HDD disky, ktorý prináša vyššie rýchlosti aj väčšiu kapacitu, to majú SSD disky stále ťažké. Problémy so záplavami v Thajsku r.2011 ochromili svetový trh s HDD a zdvihli ich ceny o 100 - 200 %. Tým sa priepastný rozdiel v cene mierne zmenšili.

Prvým známym SSD diskom od Intelu sa stal model X25 G1, ktorý bol vyrábaný v kapacitách 32 až 160 GB. Podľa technológie bol ďalej delený na X25-M a X25-E. M ako Mainstream označuje disky s 50 nm MLC pamäťovými bunkami. Sú lacnejšie, ale pomalšie. Vyrábali sa v kapacitách 80 a 160 GB. E ako Extreme, používa SLC pamäťové bunky, je podstatne rýchlejší ale i drahší. 50 nm výrobným procesom sa vyrábali kapacity 32 a 64 GB.

Druhá generácia, označovaná aj ako G2, priniesla zmenu výrobného procesu NAND pamätí na 34 nm. Narástla rýchlosť zápisu, Intel udáva 100 MB/s oproti 70 MB/s prvej generácie. Pri náhodnom čítaní i zápise nová generácia predbehla aj X25-E disky prvej generácie. Pribudol 120 GB model a hlavne, nový ovládací radič podporuje funkciu TRIM.

V tretej generácii Intel zahodil existujúce názvoslovie. V prvých roadmapách Intelu bola tretia generácia označovaná názvom rodiny – Postville Refresh. Dnes je jasné, že názvy X18 a X25 patria do minulosti, nové disky sú nazývané Intel SSD 3xx, 5xx a 7xx.

Funkcia TRIM
Slovo TRIM v oblasti SSD diskov označuje funkciu, ktorá znižuje opotrebovanie disku a zabezpečuje čo najvyššiu rýchlosť aj po dlhšom používaní. Pamäťové bunky SSD disku totiž majú obmedzený počet zápisov - časom sa ničia. Ďalším nedostatkom (ktorý ale rieši TRIM) je pomalý zápis do buniek, ktoré boli už raz použité. Na rozdiel od HDD disku je proces prepísania existujúcich dát na SSD oveľa zložitejší. HDD disk len nastaví hlavu na potrebné miesto, počká, kým sa platne otočia do danej polohy a dáta jednoducho prepíše. SSD ale musí zapisovať po väčších kusoch dát a dokáže zapisovať len vtedy, ak je miesto vopred vymazané

V súborovom systéme NTFS sú dáta stále uložené aj po vymazaní. Zjednodušene sa dá povedať, že systém po zmazaní súboru len upraví na jeho začiatku informáciu „používa sa“ na „nepotrebný“. Následne je miesto zaberané súborom považované za voľné a v prípade potreby zápisu môže byť použité. SSD disk ale k súborovej štruktúre nemá prístup a nevie, ktoré dáta operačný systém považuje za nepotrebné.
Pamäťové médium NAND flash na Intel SSD 320 pozostáva z 8 kB stránok, ktoré sú zoskupené do blokov po 256 kusoch (2 MB). Zapisovať môžeme len do vymazaných stránok, no problém pri mazaní spočíva v tom, že sa dajú mazať len celé bloky. Ak teda chceme zapísať len jednu stránku a disk už nemá žiadne voľné (miesto je síce označené v systéme ako vymazané, no fyzicky vymazané nebolo), musíme prečítať všetky ostatné do cache, blok vymazať a zapísať jeho obsah naspäť s novou stránkou. Oproti jednoduchému zápisu jednej stránky do prázdneho miesta je táto operácia časovo oveľa náročnejšia.

TRIM je príkaz, ktorý systém posiela radiču pevného disku napríklad pri formátovaní, alebo vyprázdnení koša. Okrem samotného označenia úseku dát ako „nepotrebný“ systém disku pošle aj informáciu o tom, že dané stránky môže považovať za nepotrebné a pri prepisovaní ich netreba opäť zapisovať na disk. To znamená, že z vymazaných dát vzniknú prázdne stránky, do ktorých je zápis rýchly. Výkon disku sa tak postupne priebežne obnovuje.

Posledná zmena: Monday, 13 February 2012, 14:58