Tento článok chce byť veľmi stručnou odozvou
na Komenského Veľkú didaktiku (ďalej iba Didaktika) prispôsobenú
dnešným zmeneným pomerom a vedomostiam. Má byť zameraný na tie časti
Didaktiky, ktoré už Komenský novátorsky zamýšľal, ale ktoré ani
dodnes nenašli uplatnenia, napriek ich nutnosti a prospešnosti.
Didaktika bola na svoju dobu dielom revolučným
a zostáva ním dodnes. Možno z nej čerpať veľmi veľa podnetov na
zlepšenie výchovy žiakov a práce učiteľov. Dielo je to výborné aj
preto lebo napriek svojej šírke a hĺbke pôsobí otvorene a vyzýva
čitateľa doslovne: "Ak nájde niekto niečo lepšie, nech urobí
to isté, aby ho, ak by svoju hrivnu vložil do šatky a uschoval,
nevinil zo zločinu Pán, ktorý chce, aby jeho sluhovia kupčili, aby
každá hrivna vyložená na stôl, získala iné." [Predslov, odst.23]
Takto to cítim a preto dávam náhľad na vylepšenie
výchovnej práce.
Vo Venovaní Didaktiky sú ponosy na skazenosť
ľudstva a na slepotu ľudstva, ktoré to nevidí. To platí i pre dnešok,
ktorý nie je mravným pokrokom. Zdanlivý pokrok vidieť iba z úzkeho
materialistického hľadiska, ale pravdou je opak.
Didaktika však naznačuje aj útechu: Svet stvorený
Stvoriteľom je dokonalý, so spravodlivými zákonmi. Odklonil sa od
nich iba človek, keď tisícročia svojvoľne konal nesprávne. Ak sa
človek opäť bude snažiť žiť podľa zákonov, môže postupne napraviť
svoje pochybenia a žiť život šťastnejšie.
Opis výchovy a nutnosť jej zlepšenia
Deti ešte nie sú plnohodnotní ľudia. Ich duch,
to hlavné a podstatné v človeku, je ešte za zatvorenými hradbami
a nemôže sa naplno prejavovať. Duch človeka vstupuje do plnej činnosti
až s telesnými zmenami, so vstupom pohlavnej sily. Výchova detí
a mládeže je teda správnym budovaním príbytku príchodziemu duchu.
Správne treba pestovať:
- telo
- dostatkom správneho telesného pohybu
- primeraným množstvom potrebných vedomostí pre rozum
- dušu
- príkladom pestovať lásku ku všetkému, k bytostiam, k ľuďom a k sebe samému
- učiť citu spravodlivosti, skromnosti
- privádzať k usilovnosti, čestnosti, vernosti a k ďalším cnostiam, ktoré je mládež schopná prijať
- ducha
- ukazovať človeku jeho počiatok - nevedomý duchovný zárodok v Raji
- jeho úlohu vo Stvorení - plne sa sebauvedomiť a zušľachtiť seba a svoje hmotné okolie
- jeho cieľ - navrátenie sa dokonalého ľudského ducha, oprosteného od všetkých nesprávnych názorov a hriechov do Raja.
Zahodno spomenúť, že výchova ducha sa môže
začať až po zjednotení sa ducha človeka s jeho telom. Tým sa stáva
človek zodpovedným a nastáva to v období puberty. Ak budeme chcieť
vysvetliť duchovné veci a poznanie o Bohu pred týmto časom, dieťa
to nemôže pochopiť, lebo nemá čím. Stane sa to iba naučenou vecou
a zvykom a v dospelosti to vedie ku slepej viere tak často videnej
v rôznych náboženstvách.
Zanedbaná stavba v mladosti sa veľmi ťažko
v dospelosti opravuje. Neznamená to však, že po ukončení školských
liet sa človek nemôže, alebo nemá zdokonaľovať. Práve naopak! Má
pracovať neustále na sebe a na svojom okolí.
Bolo napísaných veľa kníh, ktoré sa zaoberajú
zdokonaľovaním človeka teda jeho výchovou. Obžalobou nás je, že
ich iba chválime, nadchýname sa nimi, analyzujeme ich, alebo inak
nad nimi rozumujeme, ale
podľa
nich nekonáme!
Nápravou týchto vecí môže byť zlepšený prístup
k práci tých učiteľov, ktorí berú svoje povolanie vážne. Mohli by
sme ich nazvať: praví učitelia, alebo skutoční učitelia. Nepomôže
nejaký, aj keď dobrý zákon, alebo norma, smerovaný všetkým učiteľom.
Pretože veľká väčšina si žiaľ z neho vyberie iba to, čo jej vyhovuje
a ostatné neuskutoční. A akákoľvek polovičatosť je toľko ako nič.
Skutoční učitelia by sa mali podporovať
a pomáhať si z týchto dôvodov:
- pretože jeden začne správne, ale v osamelosti mu sily ochabnú
- alebo príde k prekážke, s ktorou si nevie rady a múdrejšieho od seba nedokázal nájsť
- alebo hľadá vhodnejší spôsob v nejakej veci a príklad druhého mu veľmi pomôže
- alebo už len samotný príklad ho zobudí k správnej činnosti.
- Vážnejšie veci, ako napríklad celkové smerovanie výchovy a podobne, by sa dali riešiť v takejto spoločnosti
- vzájomným odovzdávaním svojich skúsenosti vzrastá radosť z práce a potvrdenie správnosti konania (platí zákon: "čím viac rozdáš, tým viac dostaneš", alebo: "čím viac zaseješ tým viac zožneš")
- a ďalšie.
Nutnosť takejto voľnej spoločnosti si vyžadujú
tieto príčiny:
- hlboký úpadok učiteľstva. Pretože kto nechce ísť s väčšinou nesprávnym smerom, musí si nájsť svoju cestu
- väčšinou volení hlavní predstavitelia výchovy a vzdelávania idú obmedzenou materialistickou cestou
- stretávanie a výmena skúseností skutočných učiteľov (uvedené aj vyššie).
Čas jej vytvorenia a jej činnosť závisí od
chcenia ľudí konať týmto smerom. K potešeniu treba dodať, že lekári
a liečitelia takúto voľnú spoločnosť už majú.
Osobnosť učiteľa
má byť:
a) prirodzená - pozná
základné zákony prírody a vykonáva ich so samozrejmosťou.
- zákon sejby a žne (zákon zvratného
pôsobenia)
Napríklad:
- ak som bol ja nepoctivý na svojich štúdiách a na skúškach som podvádzal, to isté mi budú robiť žiaci (vracia sa mi to)
- ak budem úprimný voči žiakom, priznám sa, že neviem odpovedať na ich otázku (a mal by som vedieť), tak môžem od nich očakávať opäť len úprimnosť pri neplnení ich povinností a nie výhovorky.
- zákon tiaže
Napríklad:
- ak vykonám mravný poklesok a žiaci o ňom vedia, tak v ich očiach klesnem (a nielen v ich), lebo som zaťažený vinou a strhávam ich svojim príkladom
- ak idem mravným príkladom (samozrejmým a nie pokryteckým!), tak som v očiach žiakov vysoko a ťahám ich k sebe nahor.
- zákon rovnorodosti (vrana k vrane sadá)
Napríklad:
- ak som počas vyučovania nesústredený a myslím, kedy už bude koniec, tak v časti žiakov, ktorí sú k tomu náklonní podporujem to isté: nesústredenosť
- ak ma učivo, ktoré odovzdávam skutočne zaujíma, tak podobnú vlastnosť, záujem podporím u žiakov.
- zákon pohybu (všetko čo chce žiť sa musí pohybovať vpred)
Napríklad:
- ak vyučujem strnulo svojím nemenným mechanickým spôsobom, tak vychovám žiakov strnulých s množstvom vedomostí, ktoré nebudú vedieť použiť v živote
- ak vyučujem živo, pohyblivo, s dôrazom na pochopenie žiakmi, tak vychovávam žiakov, ktorí nové poznatky (aj mimo školy) budú vedieť v živote využiť.
- zákon rovnováhy (ak chce človek mať práva, musí si plniť svoje povinnosti)
Napríklad:
- ak chceme, aby učitelia boli vyššie peňažne a morálne hodnotení, musia sa zlepšiť v plnení svojich povinností. (Ak sú ohodnocovaní nízko, tak to svedčí a nesprávnom plnení si povinností.)
- ak chce učiteľ, aby sa k nemu žiaci správali úctivo, musísa tak správať aj on k nim (platí to samozrejmei naopak)
b) spravodlivá
- hodnotiť výsledky práce s citom.
To znamená s najširším možným pohľadom na žiaka a jeho činnosti a nie iba povrchne.
Napríklad:
- odpísaná domáca úloha vyzerá často krajšie, ako tá od ktorej bola odpisovaná. Pri písaní sa kladie dôraz na podstatu a pri odpisovaní iba na povrch. (Kvôli povrchnosti sa dá odhaliť.)
- práca robená so záujmom má "iskru", cítiť to z nej, na rozdiel od práce vykonanej z donútenia.
- hodnotiť odvážne (každého rovnakým
metrom) a nepodľahnúť úplatku.
Zlé
dôsledky neplnenia sú také zjavné a škodlivé, že niekedy sa nedá
pochopiť dôvod takéhoto konania.
Dobré dôsledky:
- výchova k spravodlivosti
- výchova k odvahe konať iba správne
- zdravšie vzťahy v spoločnosti žiakov ako pri neplnení týchto zásad
Zlé dôsledky:
- výchova žiakov k nespravodlivosti
- strata motivácie učiť sa a poctivo pracovať
- ak som ja prijal úplatok, inde odo mňa úplatok budú čakať (vyžadovať)
- podpora namyslenosti a konania zla tých, ktorí úplatok dali.
c) láskavá
- chápať problémy žiakov, vcítiť sa do nich a snažiť sa im pomôcť.
Žiak
nežije dva životy: jeden v škole a druhý mimo nej, ale jeden previazaný život.
Napríklad:
- so vstupom ducha človeka do plnej činnosti (v puberte) mladý človek vidí všetku pokryteckosť, nespravodlivosť a sebeckosť sveta, ale nevidí ju v sebe. Stáva sa často voči dospelým nespravodlivým a prísne kritickým. Pomoc je v ukázaní dobrých stránok sveta, života a samotného mladého človeka ako i v samotnom príklade staršieho dospelého, ktorý chce skutočne kráčať týmito správnymi cestami.
- dávať žiakom to čo potrebujú a nie to čo chcú.
Napríklad:
- nenechať sa uhovoriť lenivosťou žiakov k tomu, aby sa robilo niečo iné ako sa robiť má
- vyžadovať od žiakov mravný život po všetkých stránkach je pre niektorých nepríjemné, ale jedine možné, aby sa z nich stali normálni ľudia.
Základné zásady výchovy a učenia
Poukážeme iba na tie, ktoré by sa mali najviac
zlepšiť.
a) primeranosť
- primerané množstvo poznatkov: súčasný obrovský
rozsah málo potrebných poznatkov sa nutne musí znížiť. Treba učiť
poznatky vyhľadávať a používať. (Príslovie: "Daj chudobnému
rybu, nasýtiš ho na jeden deň. Nauč chudobného chytať ryby, nasýtiš
ho na celý život.") Komenský navrhoval učiť 4 hodiny denne
od ľudovej školy až po akadémiu! Samozrejme dnes by sa musela s
tým zmeniť aj mimoškolská (mimovyučovacia) činnosť.
- primerane náročné poznatky: Načo sú mladým
ľuďom poznatky, ktoré nechápu, alebo len veľmi ťažko? Učiť radšej
menej, ale isto.
b) citová výchova
(harmonický rozvoj života) - vychovávať viacej dušu človeka (viďte vyššie).
Človeka treba vychovávať celkovo. Dnes je
to rozumová jednostrannosť. Vychovávame tým výborných technikov,
ktorí neváhajú svoje vedomosti použiť nemorálne a nezákonne s výhovorkou:
"Veď je to normálne."
Harmonická výchova vedie k šťastnému človeku.
Dnešná výchova k nešťastnému, pachtiacemu sa za pominuteľnými pôžitkami.
c) výchova k ideálu -
rozvinúť silno tento smer na úkor prežitého materializmu.
Život človeka ma vyšší cieľ (zušľachťovať
seba a okolie, chápať dielo Stvoriteľové). Ak to neuznáme tak výchova
je bezúčelná a neúčinná.
d) správne vychovávať môže iba ten,
kto je sám vychovaný - zdokonaľovať
seba ako učiteľa, dobré vlastnosti u ostatných (hlavne učiteľov)
e) nechať prejaviť sa žiakov
- iba tak sa vychová slobodný človek s vlastnými názormi
f) a ďalšie
Tieto náčrty budú neskôr širšie a hlbšie rozpracované.
Komu sa tento článok zapáčil, nech začne na
sebe pracovať.
Kto má k nemu čo povedať, nech prispeje svojim
dielom k tejto potrebnej stavbe.
Kto sa nad ním smeje, nech predloží niečo
lepšie.
Kto sa nad ním rozhorčuje, nech si vyberie
najskôr brvno zo svojho oka aby videl lepšie.
Ing. Miroslav Padyšák
padysak:zavinac:spsknm.sk
www.spsknm.sk/padysak